Kráľ Dávid

Autor: Lukáš Mano | 26.2.2013 o 12:57 | (upravené 4.11.2013 o 10:01) Karma článku: 8,60 | Prečítané:  253x

Kedysi som bol pastierom. Sedával som v tieni stromu a hral na lýre. Ovečky pobehovali obďaleč. Vtedy som nechcel nič a mal som všetko. A len čo som sa stal kráľom, chcel som všetko a nemal som nič. Boh mi splatil každý hriech. Nechal ma blúdiť svetom bez zmyslu. Dopustil, aby som bol najnešťastnejší z najnešťastnejších. Ty, Šalamún, vládni múdro. Neopakuj chyby svojho otca. Postaraj sa o svoj národ a Boh sa postará o teba. Od šťastia k nešťastiu je len krôčik, opačne je to veľká diaľava.

Rozrazila dvere komnaty. Zúfalstvo, zračiace sa v uplakaných očiach, jej vybilo dych. Kráľ sedel pri stole a hľadel na tú, ktorú miloval. „Zabil si ho,“ zasyčala a pristúpila bližšie. „Uriáš je mŕtvy.“ „Zomrel v boji,“ odpovedal kráľ. „Zomrel, lebo ty si to tak chcel. Nariadil si generálom, aby ho nechali bojovať v predných radoch. Je to tak?!“ „Prečo ma nemiluješ, Betsabe?“ Žena sa zniesla na zem, z očí jej vytiekli slzy. „Mohla by som milovať netvora?“ Kráľ sa postavil. Podišiel k Betsabe a hľadel na ňu zhora, ako pozerá otec na dieťa. „Ak som spáchal hriech, Boh mi to spočíta, lebo som Jeho vyvolený. Uriáš žil mečom a mečom zomrel. Človek by si bol býval myslel, že keď sa stane kráľom, všetky starosti sa skončia.“ Schytil ženu a vzal ju do náruče. Strhol z nej šaty a hodil nahú Betasabe na posteľ. Brániť sa nemalo zmysel. *** Vetchý starec kráčal k domu, podopierajúc sa drevenou palicou. Vrecovina sa mu šúchala o vráskavé telo. Vošiel do domu: „Pokoj vám,“ prevravel pomaly a nahlas pred mužmi. „Pokoj aj tebe, Samuel,“ poďakoval sa Izai. „Čomu vďačím za tvoju návštevu?“ „Je lepšie opýtať sa, komu vďačíš za moju návštevu. Vtedy by som ti povedal – Bohu. Počúvam jeho slová.“ „A čo ti teraz vraví?“ „Vraví: ‚Zhromaždi Izaiho synov a vyber spomedzi nich môjho vyvoleného.‘ A predtým mi daj okoštovať vína.“ „Aj to ti vraví?“ „Je to Božia vôľa.“ Otec hneď poslal jedného zo svojich synov, aby priniesol mech toho najlepšieho vína. Usadil proroka na lavicu a pýtal sa ho na zdravie. Bol prekvapený, že si Boh vybral práve jeho dom. Nechcel Samuelovi veriť. Predsa už len mal svoj vek a starí občas trepú. Len čo si Samuel odpil z mechu, usmial sa: „Hospodin ti žehnaj. Lepšie víno nenájdem v celom Jeruzaleme. Teraz mi ukáž synov.“ Pán domu kývol hlavou. Prorok sa obzrel za seba a prehliadal si mladíkov. Mľaskal jazykom, hovoril: „Iného už nemáš?“ „Ba mám, ale ten je najmladší. Vie pásť ovce. Ten by sa ti určite nepáčil.“ Izai zaviedol starca k najmladšiemu synovi. Chlapec sedel v tieni stromu a hral na lýre. Očkom dával pozor na ovečky. „Izai,“ povedal prorok, odpijúc si z mecha. „To je ten, ktorého hľadám.“ *** Kráľovskí hostia odpadávali. Víno stekalo do tisícich hrdiel. Kapelníci bubnovali kráľovské hitovky. Psy sa pri nohách pánov zdierali o mäso, čo padalo zo stolov. Konkubíny tancovali pred zhromaždením, až nastalo ticho. Oslavy výročia porážky Filištíncov vrcholili. Na scénu prišli herci. Poklonili sa kráľovskej rodine a zaujali pozície. Javisko naťahovalo krky, v zadných radoch takmer nič nevideli. Herec, čo stvárňoval kráľa, mal v ruke prak. Oproti nemu stál vysoký statný muž. Kričali po sebe a nadávali. Vysoký sa rozháňal mečom. V hľadisku zhíkla žena. Speváci znázornili zvuk boja. Herci sa rozbehli proti sebe. Menší sa uhol, tasil prak. Vysoký sa chytil za čelo a skuvíňal od bolesti. „Dosť!“ zahrmel sieňou kráľov hlas. Pán Izraela zišiel k hercom. Postavil sa pred vysokého a zatienil ho. „Goliáš bol ale vyšší,“ povedal kráľ a všetci hostia sa rozosmiali. *** Kráľ čupel pri zemi a písal ďalší žalm. Prostredníctvom prorokov mu Boh odkázal, že s jeho panovaním nie je spokojný a že mu to zráta. Bude nešťastný a prázdny. „Pobozkal si hada a teraz ti v žilách koluje jeho krv,“ napomínali ho proroci. „Môj pane,“ do komnaty vstúpil generál. „Filištínci opäť hrozia vpádom do Izraela. Máme zhromaždiť armádu?“ „Modlite sa,“ povedal kráľ. „Nevzťahujte svoju ruku na nepriateľov. Kajajte sa, lebo Boh je spravodlivý sudca.“ „Ak sa nebudeme brániť, zahynieme.“ „Postará sa o nás. Sme jeho vyvoleným národom,“ prehodil vodca Izraelitov a ďalej písal. „Je tu ešte jedna vec, pane.“ „Čo?“ „Tvoja päťdesiata druhá manželka v noci zomrela.“ „Naozaj? A ktorá to bola?“ „Efraim.“ „Mal som s ňou syna?“ „Nie, dcéru, môj pane.“ „O... Dobre. A kedy bude pohreb?“ „Zajtra.“ „Príďte mi ho pripomenúť, teraz musím písať.“ *** Chlapec utekal popri starom kráľovi, chytal motýle a smial sa. Bradatý a urastený muž dával pozor, ruky mal za chrbtom. Vpadnutými a hĺbavými očami si prezeral dieťa. „Šalamún, poď ku mne,“ zavolal naň. Sadli si do trávy a kráľ ďalej rozprával: „Tvoj otec sa už čoskoro pominie. Hospodin pre mňa pripravil poslednú cestu. Keď odídem, budeš kráľom. Kedysi som bol pastierom. Sedával som v tieni stromu a hral na lýre. Ovečky pobehovali obďaleč. Vtedy som nechcel nič a mal som všetko. A len čo som sa stal kráľom, chcel som všetko a nemal som nič. Boh mi splatil každý hriech. Nechal ma blúdiť svetom bez zmyslu. Dopustil, aby som bol najnešťastnejší z najnešťastnejších. Ty, Šalamún, vládni múdro. Neopakuj chyby svojho otca. Postaraj sa o svoj národ a Boh sa postará o teba. Od šťastia k nešťastiu je len krôčik, opačne je to veľká diaľava.“ *** Na smrteľnej posteli kráľ plakal a bál sa. Držal za ruku jedného zo svojich sluhov, ktorý cítil, ako pánov stisk postupne ochabuje. Onedlho sa vytratil. Kráľ Izraela sa ocitol v inom svete. Vyblýskané paláce lemovali cestu k nebeskej bráne. Pri bráne sedel anjel, hrajúci na harfe. Muž podišiel ku krásnemu stvoreniu a hovoril: „Anjelik, som taký nešťastný a prázdny. Boh na mňa zoslal svoj hnev. Blúdil som svetom nenaplnený. Žena, ktorú som miloval, ma znenávidela. Moji blízki mnou opovrhli. Pobozkal som hada a teraz mi v žilách prúdi jeho jed. Dnes som zomrel. Pomôž mi. Čo mám robiť?“ „Ľahká pomoc, priateľko,“ anjel prestal hrať. „Stačí si spomenúť na nešťastného kráľa Dávida. Hneď sa ti uľaví“ „Ale anjelik, ja som kráľ Dávid.“

Viac tvorby L. Mana na rozumvplamenoch.webnode.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?